Bolo to celkom bežné popoludnie bez zvyčajného stresu. Po práci som sa zastavila v potravinách v Seattli. Vzala som si nákupný vozík a pridala sa k davom medzi uličkami. Natiahla som sa za tovarom na polici, keď ma zrazu zaplavila náhla vlna závratov, po ktorej nasledovali prudké bolesti v hrudi. Moje srdce sa rozbúchalo tak silno, že ho musel počuť každý. Hlava sa mi točila rýchlosťou míle za minútu. Nemohla som dýchať, nevnímala som žiadny iný zvuk… iba tlkot môjho srdca.
Všetko dookola vybledlo. Takmer som omdlela. Celé telo sa mi triaslo. Oprela som sa o kôš skôr, než som stihla skolabovať. Teraz ma už videl manažér obchodu a obklopili ma aj ostatní ľudia. Zavolali pohotovosť, pretože si boli istí, že mám infarkt.
Možno som umierala. Taký to bol pocit. Ale neumierala som, len som zažila svoj prvý panický atak. V ten deň sa mi život navždy zmenil. Bolo to pred viac ako 20 rokmi a odvtedy s týmito atakmi žijem.
Samoliečba
Zdá sa, že úzkosť a závislosť kráčajú ruka v ruke. Hoci sú to dva rozdielne druhy trápenia, je veľmi bežné, že ľudia s nimi bojujú naraz. Môj prvý panický atak som zažila na začiatku uzdravovania. Hoci úzkosť som prežívala, odkedy sa pamätám, pred opísanou udalosťou v obchode som panický atak nezažila. Som vďačná, že nie každý z nich je taký silný.
Vedci zistili, že pôvod závislosti u mnohých ľudí je zakorenený práve v sociálnej úzkosti. Odhaduje sa, že 20 percent ľudí so sociálnou úzkostnou poruchou takisto trpí zneužívaním alebo závislosťou od alkoholu. A je veľmi bežné, že títo ľudia pijú alebo berú drogy v rámci „samoliečby“. No je to ako začarovaný kruh, pretože keď účinok alkoholu či inej drogy vyprchá, úzkosť sa opäť vráti.
U mňa tento cyklus začal, keď som mala 13 rokov. Nevedela som, že to, čo prežívam, sa volá úzkosť. S priateľmi sme si robili žarty, že na oslavách potrebujeme viac „tekutej odvahy“. Počas strednej školy boli drogy a alkohol všade, takže keď som pociťovala úzkosť, bolo veľmi ľahké to napraviť. Potom som cítila, ako tie skľúčujúce pocity odchádzajú a drogy s alkoholom sa stali mojimi najlepšími priateľmi.
Rozpoznanie úzkosti
Každý občas prežíva úzkosť. Takisto je do určitej miery normálne prežívať určitý stupeň úzkosti počas jednotlivých štádií uzdravovania. No ak sa tvoja príležitostná úzkosť stane chronickou alebo alebo ťa celkom vysiľuje, narušuje tvoj každodenný život alebo spôsobuje to, že pristupuješ k „samoliečbe“, môže byť čas pozrieť sa na tieto symptómy bližšie.
V roku 1987 psychiater a výskumník Dr. Michael Liebowitz publikoval svoju mierku úzkosti (The Liebowitz Social Anxiety Scale – LSAS), určenú na meranie toho, ako spoločenská úzkosť ovplyvňuje ľudí v ich každodennom živote. Tento test nemá za cieľ diagnostikovať úzkosť či iný duševný stav a pokiaľ ide o stanovenie oficiálnej diagnózy, vždy by ste to mali konzultovať s lekárom.
Bližší pohľad
Úzkostné poruchy sú najrozšírenejšou duševnou chorobou v USA.
40 miliónov dospelých v USA, teda 18,1% populácie trpí úzkosťami.
Hoci je táto porucha pomerne dobre liečiteľná, iba 36,9% trpiacich sa lieči.
U jednotlivcov trpiacich touto poruchou je 3-5x vyššia pravdepodobnosť, že vyhľadajú lekársku starostlivosť a 6x vyššia pravdepodobnosť hospitalizácie kvôli psychickým poruchám v porovnaní s tými, ktorí úzkostnými poruchami netrpia.
Tieto poruchy vychádzajú z rizikových faktorov ako je genetika, chemické prostredie mozgu, osobnosť a životné udalosti.
Efektívne zvládanie úzkosti môže pomôcť optimalizovať tvoje uzdravovanie a predísť recidíve. Je dôležité uvedomiť si, že priznať si svoj zápas s úzkosťou nie je znakom slabosti. Niektorí ľudia v tichosti trpia práve kvôli tejto stigme. No môžem ti povedať, že v tom určite nie si sám.
Ako to zvládať
Bez ohľadu na to, či prežívaš úzkosť prvý raz počas uzdravovania alebo s ňou zápasíš už celé roky, existujú stratégie, ako to zvládnuť a takisto je dostupná liečba.
Medzi moje najobľúbenejšie patrí: nesledovať správy, snažiť sa nepreťažovať, cvičiť kvôli spáleniu nadbytočného adrenalínu, poriadne sa vyspať, minimalizovať cukor a kofeín. Súčasťou môjho slovníka sa stala fráza „musím o tom porozmýšľať“. Keď sa niečo vo vzťahu s inými pokazí, okamžite sa snažím urobiť nápravu, aby som sa vyhla tomu, že budem neustále premýšľať nad tým, čo sa stalo, hoci sa môže jednať iba o drobné nedorozumenia či nesprávnu komunikáciu. Je ľahšie si to vyjasniť s ľuďmi než kvôli trápeniu stratiť spánok.
Zriedkakedy chodím do veľkých obchodov, no ak naberiem dosť odvahy a vstúpim do veľkého obchodu, určite mám vtedy na krku náhrdelník s aromatickými olejmi. Dovoľuje mi to pri čakaní na pokladňu pokojne vdychovať vôňu levandule. Relaxovať mi pomáha tiež varenie a pečenie a takisto sa za tie roky ukázalo ako prospešné písanie denníka.
Niektorým pomáha hlboké dýchanie, joga, sústredené vnímanie, kognitívno-behaviorálna terapia a podporné skupiny. Iným pomáha dobrovoľnícka služba, aby sa prestali zameriavať na seba. Niekedy pomôže len to, že zájdeš s priateľom na kávu a porozprávaš sa s ním alebo zájdeš na podpornú skupinu. Existujú aj aplikácie na relaxáciu a zníženie stresu. Musíš zistiť, čo pre teba funguje a byť ochotný vyskúšať veci, ktoré sú možno mimo tvojej zóny pohodlia.
V závažnejších prípadoch môže byť potrebná medikamentózna liečba. Existuje jedna skupina liekov určených na liečbu úzkostí (benzodiazepíny), ktoré sú však návykové, takže pri ich užívaní je potrebné dávať veľký pozor. Cieľ medikamentóznej liečby by mal byť krátkodobý a mal by sa kombinovať s poradenstvom a lekárskym dozorom.
Osobná poznámka
Počas uzdravovania budeš pravdepodobne prežívať určitú úzkosť. V Modlitbe vyrovnanosti sa hovorí o prijatí vecí, ktoré nemôžeme zmeniť. So svojou úzkosťou sa nemusíme priveľmi kamarátiť. Niekedy to môže byť ako keď nás stále prenasleduje náš otravný súrodenec. To, čo môžeme robiť je, že aj napriek tomu sa budeme snažiť žiť svoj život najlepšie ako vieme.
https://www.soberrecovery.com/addiction/how-anxiety-and-addiction-affect-one-another/?utm_source=newsletter&utm_campaign=CO_592227/