Zápasíš o svoje uzdravovanie. Už sa ti podarilo prekonať ohromné prekážky a zo všetkých síl sa usiluješ vydláždiť si svoju novú cestu k triezvemu životu. Nie je to ľahké – vôbec nie – ale konečne máš pocit hrdosti kvôli tomu, čo sa ti už podarilo zvládnuť. Niet pochýb, že téma uzdravovania je veľmi citlivý predmet. Je intímna, chaotická a čudná a je celkom normálne, že na tejto ceste sa človek cíti skepticky a má pochybnosti.
Ak si rodič, možno rozmýšľaš o tom, ako alebo kedy o tom začať hovoriť so svojimi deťmi. Je to primerané? Čo im máš povedať a čo nie? Okrem toho ako to urobiť tak, aby z toho tvoje deti vyšli posilnené a nie vydesené?
Rob to primerane ich veku
To, ako o tom budeš rozprávať so sedemročným dieťaťom sa bude úplne líšiť od toho, ako o tom budeš hovoriť s dvadsaťročným. Pamätaj, že tvoje deti nie sú malí dospelí. Nepotrebujú vedieť všetky podrobnosti tvojho príbehu. Nepomohlo by to ani im ani tebe. Namiesto toho je lepšie zamerať sa na vytvorenie bezpečného prostredia, ktoré napomáha dôslednosti a štruktúre. Všetci lepšie reagujeme na činy než na slová. Mladším deťom sa však činy „zacementujú“ do ich spomienok. Nie je to o tom, čo im povieš – ale o tom, čo im ukážeš.
U tínedžerov môže byť primeranejšie to, keď s nimi budeš o svojej závislosti diskutovať. Neznamená to ponoriť sa do všetkých detailov toho, čo si prežíval, ale môže to znamenať zdieľať sa so svojimi zápasmi a rozpoznávať to, čo robíš teraz, aby to bolo stále lepšie.
Vytvor otvorený dialóg
Bez ohľadu na ich vek môžeš očakávať, že tvoje deti budú mať otázky a bude ich to znepokojovať. Niektoré deti budú otvorenejšie ako druhé. Napr. sa ťa priamo opýtajú na to, prečo si tak dlho pil alebo bral. Iné sa budú pýtať na to, či sa do toho opäť dostaneš. Je nevyhnutné na tieto otázky odpovedať čo najúprimnejšie (a zároveň to robiť spôsobom primeraným ich veku). Nezaujímaj obranný postoj. Nesnaž sa vymýšľať veľmi komplikované odpovede.
Rob to jednoducho a povzbudzuj svoje deti, aby ti kládli jednoduché otázky. Je to ich spôsob ako s tebou nadviazať spojenie. Je to tiež ich spôsob vyjadrovania svojich pocitov a obáv.
Potvrdzuj ich pocity
Nadovšetko sa uisti o tom, že budeš potvrdzovať emócie svojich detí a tiež ich skúsenosti. Pre deti môže byť hrozné žiť s rodičom, ktorý zápasí so závislosťou. Tvoje deti môžu prežívať hnev, bolesť alebo zradu. Musíš si vážiť ich časový rámec a dovoliť im preciťovať akékoľvek emócie, ktoré majú. Nesnaž sa skrývať bolesť nadmerným ospravedlňovaním či výhovorkami. Neponáhľaj sa, aby si príliš rýchlo robil nápravu alebo ospravedlňoval svoje činy.
Deti musia vnímať, že pri svojich rodičoch môžu byť sami sebou. To znamená, že majú právo úprimne prežívať svoje pocity. Najlepší dar, ktorý im ako rodič môžeš dať, je súcit.
Poskytuj im podporu
Deti v rodinách so závislosťou viac ohrozujú behaviorálne, fyzické a iné emocionálne problémy. Ako rodič môžeš podporovať celkové zdravie svojho dieťaťa tým, že mu budeš v tomto ťažkom období poskytovať podporu. Mnohým deťom pomáha individuálna alebo skupinová terapia, ktorá im pomôže spracovať ich pocity a skúsenosti. Povzbudzuj a usiluj sa o tieto možnosti, ale nevnucuj ich deťom. Musia byť pripravení, aby o týchto veciach dokázali diskutovať.
Aj keď ešte nie sú pripravení, neznamená to, že tieto informácie nemôžeš mať poruke. Knihy, videá a webové stránky môžu tvojim deťom poskytovať úžasné vzdelanie. Urob všetko preto, aby to mali k dispozícii.
Záverečné myšlienky
Vysvetliť svoje uzdravovanie deťom nemusí byť ľahké ani priamočiare. To však neznamená, že im nemôžeš poskytovať láskyplné a podporujúce prostredie.
Pamätaj, že tvojou úlohou je udržiavať tvoje deti v bezpečí. Vytváraním bezpečného prostredia k tomu, aby mohli spracovávať svoje skúsenosti, podporuješ bezpečný domov pre vás všetkých.
www.soberrecovery.com/recovery/how-to-explain-your-recovery-to-your-children/