A. TOM HORVATH, PH.D., ABPP, KAUSHIK MISRA, PH.D., AMY K. EPNER, PH.D., AND GALEN MORGAN COOPER, PH.D.
Ako sa vlastne ľudia stávajú závislými? Nedávne nové objavy vedy a medicíny za posledných 50-60 rokov výrazne posunuli naše chápanie závislosti. Začíname rozumieť biologickým silám, ktoré ovplyvňujú správanie (u ľudí aj u zvierat). Závislosti ľahšie porozumieme, keď vezmeme do úvahy, že naše biologické programy nás nabádajú k vyhľadávaniu pôžitku. My však nie sme otrokmi našej biológie. Nespútaná honba za pôžitkom predstavuje typ rozvojovej nezrelosti, aký je vyobrazený v klasickom príbehu Petra Pána. Preto psycho-sociálno-spirituálna časť bio-psycho-sociálno-spirituálneho modelu ovplyvňuje to, či naše dozretie presiahne naše biologické limity.
V tejto časti budeme skúmať biologické sily, ktoré poháňajú závislosť. V ďalších častiach prediskutujeme psychologické, sociálne a spirituálne časti celého modelu.
Výskum spojitosti medzi biológiou a závislosťami: Benefity vedy
Ešte donedávna sa na ľudí s poruchami závislosti pozeralo ako na sebeckých a takých, ktorí majú slabú vôľu. Zdalo sa, že sa správajú zle bez ohľadu na seba a na iných. Za posledných 30 rokov sa však tento pohľad začal meniť. Ľudia, ktorí majú problém so závislosťou, ti povedia, že samotná pevná vôľa nestačí. Ako onedlho uvidíme, naše biologické usporiadanie vysvetlí, prečo je to tak.
Okrem toho napredovania v neurobiologickom výskume zmenili naše nazeranie na závislosť, ktorá už viac nie je limitovaná iba na problematické užívanie látok. Dnes vieme, že návykové môžu byť aj určité aktivity (napr. jedenie, sex, gambling). Je to preto, lebo závislosť je problém fungovania mozgu. Stávame sa závislí od látok, ktoré uvoľňuje náš mozog, nie od látok alebo aktivít, ktoré toto uvoľňovanie spôsobujú. To je dôvod, prečo je závislosť problémom fungovania mozgu, na čo má obrovský vplyv naša genetika.
Najväčšia celonárodná odborná spoločnosť lekárov, zaoberajúcich sa závislosťou – Americká spoločnosť návykovej medicíny (ASAM), je zasvätená liečbe a prevencii závislosti. Prednedávnom (15.8.2011) zverejnila novú definíciu závislosti, ktorá uvádza, že genetika zodpovedá zhruba za 50 % pravdepodobnosti, že sa u niekoho rozvinie závislosť. Táto definícia opisuje závislosť ako „chronickú chorobu mozgu“. Je to pomerne odlišné od našej vlastnej definície.
Stále zostáva diskutabilné, či by sme mali závislosť zredukovať iba na „chronickú chorobu mozgu“. Bez ohľadu na to však zostáva silný dôkaz na genetickej zložke závislosti. Je jasné, že u človeka nedochádza k závislosti iba preto, lebo má slabú vôľu. Závislí ľudia si nevyberajú svoju genetiku, preto nemôžu ovládať to, či im hrozí riziko rozvoja závislosti.
Zároveň však platí, že nikto nie je otrokom svojej vlastnej biológie. Nie je to iba biológia, ktorá ovláda naše správanie. Ľudia majú schopnosť rozhodnúť sa, či si zvolia uzdravovanie sa zo závislosti. To je dôvod, prečo sú návykové poruchy veľmi podobné iným ochoreniam a poruchám. Mnohé zdravotné problémy si vyžadujú zmeny v životnom štýle, ak sa má človek uzdraviť. Napr. ľudia s cukrovkou si musia pravidelne kontrolovať úroveň cukru v krvi a rátať karbohydráty. Tí, čo majú ochorenie srdca, sa musia rozhodnúť, že sa budú zdravšie stravovať a budú cvičiť. Je jasné, že nikto z nich sa nerozhodol, že bude mať takéto zdravotné problémy, no zároveň sa musia rozhodnúť, ako ich budú riešiť. To isté platí pre ľudí so závislosťou.
https://www.mentalhelp.net/articles/the-biology-of-addiction-and-recovery/