Abstinenčné príznaky, ktoré prežívajú mladí ľudia, keď je im odopretý prístup k zariadeniam a technológiám, sa podobajú tomu, čo prežívajú drogovo závislí či fajčiari, keď im je odobratá ich droga. Výskumy zistili, že takmer štyria z piatich študentov mali značné duševné a fyzické ťažkosti, prežívali paniku, zmätok a extrémnu izoláciu, keď boli nútení na celý deň sa odstrihnúť od technológií. Vysokoškoláci po celom svete priznali, že sú závislí od moderných technológií ako sú mobily, laptopy a televízia, ako aj od sociálnych sietí, ako je Facebook a Twitter.
Jasná väčšina z takmer 1000 vysokoškolských študentov, s ktorými boli robené rozhovory na 12 internátoch v 10 krajinách vrátane Británie, USA a Číny sa nedokázala dobrovoľne vzdať svojich zariadení na jeden celý deň. Výskum univerzity v Marylande opísal myšlienky študentov veľmi podrobne, kde sa priznali k baženiu (cravingom), panickým atakom a depresii, keď museli abstinovať od používania médií. Jeden nemenovaný americký študent povedal o premáhajúcom bažení, že je podobné ako baženie u závislého od kokaínu.
Táto štúdia, ktorá bola publikovaná medzinárodným univerzitným centrom pre médiá a verejnosť a Salzburgskou akadémiou o zmene v médiách a globálnych zmenách uzavrela, že „väčšina študentov … nedokázala zostať bez médií celých 24 hodín“. Výskum s názvom „Odpojený svet“ takisto zistil, že študenti používali „presne rovnaké slová na opísanie svojich reakcií.“ Tieto zahŕňali emócie ako podráždený, zmätený, úzkostlivý, popudlivý, neistý, nervózny, nepokojný, šialený, závislý, panikársky, žiarlivý, nahnevaný, osamelý, deprimovaný, paranoidný. Profesorka Susan Moeller, ktorá tento výskum viedla, povedala, že technológie zmenili vzťahy študentov. „Študenti hovorili o tom, aké to bolo desivé, akí boli závislí. Očakávali frustráciu. No nečakali, že to bude mať aj psychický účinok, že budú osamelí, budú panikáriť, prežívať úzkosť a doslova búšenie srdca. Technológia dnes mladým ľuďom poskytuje sociálne siete a celý svoj život trávia v napojení na ne.“
Štúdia robila rozhovory s mladými ľuďmi vo veku 17 – 23 rokov vrátane 150 študentov z univerzity v Bournemouth a títo boli požiadaní, aby si zapisovali svoje myšlienky. Mali sa vzdať svojich mobilov, internetu, sociálnych sietí ako Facebook a Twitter a nesmeli pozerať televíziu. Mohli však používať pevnú linku a čítať knihy. Na základe tejto štúdie bolo zistené, že jeden z piatich pociťoval abstinenčné príznaky podobné tým, aké prežívajú závislí, a viac ako jeden z desiatich priznal, že sa cítil zmätený a mal pocit zlyhania. Len 21 percent uviedlo, že mohli cítiť úžitok, ktorý prináša to, keď nie sú online. Jeden britský účastník uviedol: „Som závislý. Nepotrebujem alkohol, kokaín ani nijaké iné rozptýlenie od spoločenskej skazenosti … mojou drogou sú médiá. Bez nich som stratený.“ Ďalší napísal: „Naozaj neviem, čo so sebou. Rutinou sa mi stalo chodiť do kuchyne a tupo hľadieť do skriniek podobne, ako to bolo, keď som si nalieval.“ Tretí povedal: „V súvislosti s médiami ma pochytila bulímia; 15 hodín som hladoval a potom som to všetko naplno požieral.“ Štvrtý študent dodal: „Cítil som sa ako bezmocný človek na opustenom ostrove uprostred veľkého oceánu.“ Profesorka Moeller dodala: „Niektorí vraveli, že by chceli byť určitý čas bez technológií, no nemohli, pretože by ich priatelia ignorovali. Keď študenti nemali svoje mobilné telefóny a ďalšie zariadenia, zapájali sa do hlbších rozhovorov. Veľký počet z nich hovoril, že v dôsledku toho sa ich rozhovory zmenili, čo do kvality aj hĺbky.“