Vo svete aktívnej závislosti existuje množstvo mýtov. Jedným z nich, ktorý podporuje proces umožňovania, je mýtus o „šťastne opitom“. „Šťastne opitý“ je vykresľovaný ako niekto, kto možno naozaj pije príliš veľa, no ostatným sa javí ako radostný či dokonca šťastný alebo zábavný. Ako také je toto látkové zneužívanie vnímané ako bezvýznamne jednoduché, keďže títo jednotlivci nie sú v stave opitosti agresívni. Nič však nie je viac vzdialené od pravdy.
Šťastne opitý
Chorobu alkoholizmu nediagnostikujú agresívne či hnevlivé výbuchy. V skutočnosti to nie je kritérium pre žiadnu z návykových porúch. Kritériom sú negatívne dôsledky, ku ktorým dochádza (a dotyčný aj napriek tomu v pití pokračuje), spolu s argumentami, prečo pije. Oboje je jednoducho „neviditeľné“ zo strany tých, ktorí sa do pitia sami zapájajú alebo sa stretávajú s návykmi tzv. „šťastne opitého“.
Skutočnosť je taká, že títo jednotlivci nie sú menej závislí než tí, na ktorých je zjavné negatívne či dokonca nebezpečné správanie. Okrem toho ich emocionálny stav nie je menej nestály. Čo je ešte dôležitejšie (a často je to tragické), ich nedostatok bojovnosti často bráni okolitému svetu vidieť realitu ich bolesti a život ohrozujúcej závislosti.
To je dôvod, prečo je „šťastne opitý“ častokrát vo vyššom riziku ochorenia pečenie, otravy alkoholom a samovraždy. Falošná prezentácia radosti typicky naznačuje dôvody ich pitia – nie iba otupiť bolesť, ale aj prezentovať a prežívať jej presný opak. Táto realita spôsobuje, že „šťastne opitý“ konzumuje stále viac alkoholu, aby tento stav dosiahol.
Emocionálny kolotoč
Keď to pokračuje ďalej a závislosť sa zhoršuje, rovnako sa zhoršuje aj bolesť. Okolitý svet môže dotyčného vnímať ako šťastného či radostného a preto sa jeho blízki pravdepodobne nikdy nerozhodnú pomôcť mu alebo ho podporiť v neviditeľnej bolesti, ktorú prežíva. To spôsobuje, že „šťastne opitý“ sa naďalej cíti prázdny a osamelý – skúsenosť, ktorá ho vedie do baru, kde hľadá útechu od tých, ktorých pokrivené komenty vníma lepšie než realitu, ktorú v sebe prežíva.
Týmto spôsobom bolestivý cyklus závislosti pokračuje a ďalej sa zintenzívňuje, čo v dotyčnom zanecháva emocionálny stav, ktorý je všetko iné, len nie šťastný. V skutočnosti sa môže viac podobať emocionálnemu kolotoču. A čo je ešte horšie, títo tzv. „šťastne opití“ prežívajú veľkú hanbu, samotu a sebanenávisť. Pre alkoholika to nie je nič nové, no tí, ktorí sú navonok agresívni či násilnícki, aspoň dávajú najavo svoju bolesť a potrebu pomoci.
Falošné šťastie
Bolesť a volanie o pomoc sú u „šťastne opitého“ neviditeľné a nepočuté, a z jeho skúsenosti robia mýtus, no ten sa typicky končí tragédiou – krutou realitou pre priateľov a rodinu, ktorí nikdy nevideli tieto signály.
Ak spadáš do tejto mýtickej kategórie závislosti, buď si vedomý, že sa naozaj jedná o závislosť. A závislosť ako taká nie je menej bolestivá a sebadeštruktívna. Pomoc a nádej existuje a nie je potrebné sa viac pretvarovať. Buď úprimný a čo najskôr vyhľadaj pomoc.
https://www.soberrecovery.com/addiction/the-myth-of-the-happy-drunk/