Neisté (nie bezpečné) pripútanie – tri rôzne typy

Je veľa ľudí, ktorí si dokážu vo vzťahu k druhému vytvoriť iba neisté pripútanie. V podstate ide o vzťah, kde je spoločné puto „nakazené“ strachom. Vo vzťahu sa to prejavuje ako určité zdráhanie, spojené s inými zmiešanými pocitmi, ako je závislosť a odmietanie („chcem ťa – nenávidím ťa“). Väčšina psychológov je presvedčená o tom, že neisté pripútanie sa formuje v ranom detstve. Je vnímané ako dôsledok vzťahov, ktoré nadväzujeme s ľuďmi v našom detstve, ktorým dôverujeme. Týchto niekoľko základných vzťahových spojení je základom pre typ vzťahov, aké neskôr v živote nadväzujeme. Keď dieťa nadviaže bezpečný vzťah, bezpečné pripútanie, je to zdravé. Inými slovami povedané, dieťa sa učí očakávať od toho druhého to najlepšie a verí, že dotyčný má dobré srdce. U ľudí s neistým pripútaním je však toto očakávanie celkom opačné. Očakávajú, že ich ten druhý opustí alebo im nejako uškodí. Toto pripútanie má tri rôzne formy, ktoré označujeme ako narušené/dezorientované, úzkostné – rozpoltené a úzkostné – vyhýbavé.

Tri typy neistého pripútania

Narušené/dezorientované pripútanie – je typické pre ľudí, ktorí v detstve zažili zneužívanie. Je pre nich bežné, že boli v detstve ponechané osamotené a bez podpory v obdobiach tiesne a že ich opatrovníci používali fyzické tresty, aby ich zastrašili. Títo opatrovníci mali voči nim väčšinou takisto rozpoltený postoj. V detstve nikdy nevedeli, čo môžu očakávať od ľudí, ktorí ich mali chrániť. Niekedy boli láskaví, inokedy boli zrazu agresívni či nedbanliví a deti vôbec nevedeli, prečo je to tak.

Ľudia, ktorí mali takýchto rodičov, majú tendenciu v dospelosti opakovať rovnaké správanie. Nedokážu udržať dôslednosť, konzistentnosť medzi činmi, ktoré vykonávajú a myšlienkami a emóciami, ktoré prejavujú. Pohybujú sa medzi podriadenosťou a agresivitou, medzi blízkosťou a vzdialenosťou a robia to so znepokojujúcou spokojnosťou. Ani oni sami nechápu, čo sa s nimi deje. Vo vzťahu s inými je pre nich bežné, že reagujú celkom nečakane – emocionálne sa odpútajú a začnú konať ako roboti. No to im nepomáha zvládať svoju úzkosť.

Úzkostné – rozpoltené pripútanie – hlavnou charakteristikou tohto typu sú neustále protirečenia vo vzťahu k druhým. Podobne ako vo všetkých typoch neistého pripútania je koreňom tohto typu fakt, že ich rodič bol rozporuplný. Títo ľudia v detstve nikdy nevedeli, čo môžu čakať. Keď sa z týchto detí stanú dospelí, prejavuje sa u nich veľmi silná potreba po blízkosti a náklonnosti. Ich vzťahy s inými sú veľmi intenzívne. Prejavuje sa u nich závislosť, potreba po neustálom utvrdzovaní a prehnaná citlivosť na odmietnutie. Vo vzťahu majú problém prestať podozrievať, že sa niečo pokazí. Príliš sa zameriavajú na problémy vo vzťahu a vôbec nevnímajú jeho pozitívne aspekty. Všetky ich vzťahy v nich vyvolávajú úzkosť, čo vedie k tomu, že sú vo vzťahu unikajúci a vyhýbajúci sa a môže to viesť k užívaniu látok či sebapoškodzujúcemu správaniu.

Úzkostné – vyhýbavé pripútanie – v tomto type je najvýraznejšou črtou problém s nadväzovaním blízkych vzťahov, čo vyúsťuje do hlbokej emocionálnej bolesti. Títo ľudia majú sklony rozvíjať si falošnú autonómiu. Sú nezávislí, no zároveň prežívajú obrovskú úzkosť, keď sa im zdá, že sa niekto s nimi emocionálne zbližuje. Veľmi ťažko rozpoznávajú vlastné emócie. Niekedy vravia, že ich niečo zaujíma, no v ich postoji je zrejmý odpor. Inokedy je to naopak – naznačujú, že nemajú záujem, no ich správanie ukazuje pravý opak. Nerobia to zámerne; jednoducho zápasia s rozpoznávaním svojich emócií.

Vo všeobecnosti ľudia s týmto druhom pripútania mali detstvo charakterizované emocionálne neprítomnými opatrovníkmi. Keď potrebovali od svojich opatrovníkov podporu, nedostali ju. V dospelosti je pre nich bežné, že svoje správanie ospravedlňujú tým, že určitý odstup, prísnosť deti donúti, aby boli zodpovedné alebo niečo v tom zmysle. No pravdou je, že keď deti takto vyrastajú, naučia sa druhým nedôverovať. Nemyslia si, že by ich mohol ktokoľvek podporovať alebo im pomôcť.

 

Všetky tieto formy neistého pripútania ukazujú na ohraničenia v ich neskoršom živote a to najmä v emocionálnej oblasti. Tieto vzorce správania vo vzťahoch sa však dajú zmeniť, keď si dotyčný začne uvedomovať svoje vlastné správanie, jeho príčiny a dôsledky. Takto môžu títo ľudia prekonať problémy v oblasti ich pripútania a žiť oveľa plnší emocionálny život.

 

https://exploringyourmind.com/insecure-attachment-3-different-types/