A. Tom Horvath, Ph.D., ABPP, Kaushik Misra, Ph.D., Amy K. Epner, Ph.D., and Galen Morgan Cooper, Ph.D.
Jednoducho povedané psychológia je veda, ktorá sa venuje pochopeniu ľudského správania. Psychológovia sa zaoberajú zlepšením kvality života človeka a jeho spokojnosťou so životom. Zameriavajú sa na správanie, ktoré podporuje celkové zdravie a na adaptívne správanie podporujúce spokojnosť so životom. Správanie, ktoré limituje fungovanie ľudí a podkopáva spokojnosť so životom, sa volá maladaptívne správanie. Keďže závislosť je škodlivé maladaptívne správanie, veľmi nám pomôžu psychologické modely, ktoré môžu objasniť, prečo sa ľudia do takéhoto nezdravého správania zapájajú.
Psychológovia naznačujú niekoľko možných príčin závislosti. Po prvé, ľudia sa môžu zapájať do škodlivého správania kvôli abnormalite alebo „psychopatológii“, ktorá sa prejavuje ako duševná choroba. Po druhé, ľudia sa môžu naučiť nezdravému správaniu v reakcii na ich prostredie. Po tretie, myšlienky a názory vytvárajú pocity ľudí, čo následne určuje ich správanie. Pokiaľ ide o rozsah, do ktorého sú myšlienky a názory niektorých ľudí nereálne alebo dysfunkčné, v rovnakom rozsahu bude v tomto smere ovplyvnené aj ich správanie. Každú z týchto odlišných psychologických teórií prediskutujeme podrobnejšie.
Mnohé z týchto teórií neboli otestované či aplikované na každý konkrétny druh závislosti. Aj napriek tomu vedci a lekári vo všeobecnosti predpokladajú, že tieto teórie sa určitým spôsobom dajú aplikovať na všetky druhy závislostí. Ako pokračuje výskum v tejto oblasti, učíme sa teórie, ktoré sú viac aplikovateľné na konkrétne druhy závislosti.
Psychopatologický model závislosti a implikácie uzdravovania:
Psychopatologický model vníma duševné poruchy ako príčinu závislosti. Tieto poruchy môžu zahŕňať kognitívne (poznávacie) ťažkosti, poruchy nálad a iné duševné poruchy. V skutočnosti závislosť a iné duševné poruchy sa bežne objavujú spolu (tzv. komorbidita). Zhruba polovica ľudí, ktorá vyhľadá liečbu závislosti, bude trpieť zároveň ďalšou výraznou duševnou poruchou (Miller, Forchimes & Zweben, 2011).
S psychopatológiou súvisí koncept návykovej osobnosti. Určité osobnostné charakteristiky môžu byť skrytými faktormi pri všetkých návykových poruchách. Môžu zahŕňať popieranie zrejmých problémov, problémy s reguláciou emócií a problémy s reguláciou impulzov. Neexistuje dostatok dôkazov na označenie „návykovej osobnosti“ ako takej. No závislosť sa najčastejšie spoluobjavuje s kategóriou porúch označovanou ako „poruchy osobnosti“. Psychoterapia sa snaží identifikovať a vyriešiť skryté psychologické poruchy, ktoré tvoria podstatu ochorenia. Môže to zahŕňať reštrukturalizáciu osobnosti a/alebo zlepšenie kognitívneho a emocionálneho fungovania.
Otázky na osobné uvažovanie z hľadiska psychopatologického modelu: Pomohlo by mi kompletné a úprimné preskúmanie môjho vlastného psychologického fungovania? Je možné, že by moja osobná a vzťahová história ovplyvňovala moje súčasné správanie viac než si uvedomujem? Keby som mal zlepšiť svoje psychologické zdravie, nežilo by sa mi lepšie? Mal by som lepšiu emocionálnu reguláciu? Mal by som menej konfliktov aj stresu? Nepomohlo by mi to v tom, aby bolo moje uzdravovanie ľahšie a pohodlnejšie?
https://www.mentalhelp.net/articles/psychological-causes-of-addiction/