Jednotlivci, ktorí zápasia s alkoholizmom, majú spoločného viac než len premáhajúcu túžbu piť – zdieľajú podobné emocionálne reakcie na alkoholizmus. Ako táto choroba napreduje, rovnako napredujú aj s ňou spojené pocity.
1. Vina a hanba
Tieto pocity medzi alkoholikmi prevládajú. Hoci väčšina považuje alkoholizmus za chorobu a preto to nie je rozhodnutie či morálna dilema, jednotlivci v pazúroch aktívneho alkoholizmu sa často cítia vinní či zahanbení nie len kvôli ich pokračujúcemu pitiu, ale aj kvôli činom či správaniu, ktoré pitie sprevádzajú. Toto vnímanie viny a hanby obyčajne narastá, ak má dotyčný dieťa a to bez ohľadu na to, či ho má zverené do starostlivosti alebo nie.
Okrem toho všetci spoluzávislí priatelia, partneri alebo členovia rodiny obyčajne toto využívajú vo svoj prospech zachovávajúc pocity viny a hanby. Okrem toho akékoľvek náboženské presvedčenie či spirituálne zneužívanie môže tieto pocity naďalej prehlbovať.
2. Ľútosť
Takmer každý, kto vypil príliš veľa pohárikov, rozumie ľútosti, resp. výčitkám nasledujúceho dňa, ktoré sa prejavujú „po opici“, no ich stupeň, ktorý prežíva jednotlivec v aktívnom alkoholizme, ide oveľa hlbšie. V skutočnosti je to premáhajúci pocit, ktorý je typicky sprevádzaný prázdnymi sľubmi, ospravedlneniami a prosbami o odpustenie zo strany tých, ktorým uškodilo správanie sprevádzajúce alkoholizmus.
3. Izolácia
Izolácia nie je len fyzický stav, miesto, kde dotyčný môže piť sám; je to aj emocionálny stav, ktorý spôsobuje, že sa dotyčný cíti akoby bol izolovaný od zvyšku sveta. V aktívnom alkoholizme je jednotlivec odpojený od každého – členov rodiny, priateľov, partnera a ostatných dôležitých ľudí, detí, akejkoľvek formy Vyššej sily a (samozrejme) seba. Je to neznesiteľne clivá skúsenosť.
4. Bezradnosť
Pocity izolácie vedú k pocitom bezradnosti, keď dotyčný nevie, kam sa obrátiť alebo aké kroky urobiť, aby dostal pomoc, ktorú potrebuje. Aj keď mu bola pomoc ponúknutá, môže byť taký odpútaný od seba a od svojich priorít, že rozhodnutie vytriezvieť je mučivým, zle vyznievajúcim vnútorným dialógom, ktorý závislý už nedokáže rozvíjať. Môže sa cítiť úplne bezmocný nad svojou chorobu, čo končí tým, že v sebe kŕmi pocit beznádeje.
5. Beznádej
Výsledkom vyššie uvedených pocitov je beznádej. Dotyčný môže mať pocit, že to chce vzdať, že nemá zmysel hľadať pomoc. V niektorých prípadoch závislý nevidí zmysel, prečo by mal ďalej žiť. Je jasné, že samovražedné myšlienky sú veľmi nebezpečné. Keďže alkohol zohráva významnú rolu pri samovraždách, je nevyhnutné okamžite tento problém riešiť.
6. Strach
Ako sa vyššie uvedené pocity vyskytujú striedavo so silnejšou a slabšou intenzitou, aktívny alkoholik môže prežívať obrovský strach. Dokonca má strach vyhľadať pomoc, pretože tak by tiež musel čeliť svojmu strachu spojenému so snahou o obrovskú životnú zmenu. Nanešťastie strach a úzkosť iba poháňajú ďalšie užívanie alkoholu a zapríčiňujú cyklus, ktorý môže skončiť iba rozhodnutím úplne skoncovať s pitím a začať sa liečiť.
https://www.soberrecovery.com/addiction/7-inevitable-emotions-an-alcoholic-will-feel/