Dospelé deti alkoholikov chcú umlčať popieranie, no je to trauma, ktorú si nesú celým životom
Ak sa zdá, že zvládnuť alkoholizmus je veľmi ťažké, predstavte si aké to je vyrastať so závislým rodičom. V alkoholickej rodine vládne chaos, nedôslednosť, nejasné roly a nelogické myslenie. Argumenty sú prenikavé a svoju rolu tu môže zohrávať násilie či dokonca incest. Deti v alkoholických rodinách trpia rovnako akútnou traumou ako vojaci v bojovom nasadení; túto traumu si takisto nesú celým životom.
Nielenže je táto skúsenosť devastujúca, ale je bežná, hovorí Stephanie Brown, zakladateľka Alkoholickej kliniky v Stanford Medical Center, kde sformulovala rozvojový model uzdravovania z alkoholizmu. 76 miliónov Američanov (asi 45 percent celkovej populácie v USA) je určitým spôsobom vystavených alkoholizmu v rodine a zhruba 26,8 milióna z nich sú deti. „Tieto deti sú vo vyššom riziku vzniku alkoholizmu a iného zneužívania drog než deti nealkoholikov a tiež vo vyššom riziku, že sa s alkoholikom zosobášia.“
Prekonanie dedičstva alkoholizmu rodičov môže byť ťažké sčasti preto, lebo existuje dlhá história popierania. „Rodine dominuje prítomnosť alkoholizmu a jeho popieranie, ktoré sa stáva hlavným rodinným tajomstvom“, hovorí Brownová, súčasná riaditeľka Inštitútu závislostí v Menlo Parku v Kalifornii. Toto tajomstvo sa stáva riadiacim princípom, potrebným preto, aby rodina držala pokope, konštrukciou pre stratégie prežitia a zdieľané názory, bez ktorých by sa rodina mohla rozpadnúť.
Hlavná odborníčka na dospelé deti alkoholikov a autorka knihy To sa mi nikdy nestane (It Will Never Happen to Me) vraví, že tieto deti vyrastajú s tromi nebezpečnými pravidlami: nedôveruj, necíť a nehovor. Keďže rodičia alkoholici sú takí pohltení sebou, zabúdajú na narodeniny a iné dôležité udalosti, čo v ich deťom vzbudzuje pocit, vďaka ktorému nikomu neveria. Keďže rodičia svojej rodine spôsobujú toľko bolesti, učia svoje deti potláčať svoje emócie, aby vôbec prežili. Pravdou je, že rodičia alkoholici sú náchylní na hnevlivé a násilné výbuchy, ktoré (popri samotnom pití) popierajú a deti v takejto rodine týmto klamom samé podľahnú. Keďže deťom je vštepované, aby popierali okolitú realitu, rozvinie sa u nich odpor rozprávať o dôležitých, naliehavých či zmysluplných aspektoch života.
Brownová dodáva, že deti alkoholikov môžu trpieť depresiou, úzkosťou a kompulzivitou, čo všetko súvisí s vyčerpávajúcou skúsenosťou vyrastania v takejto rodine. Riešiť dedičstvo tohto zmätku znamená liečiť traumatický stres. Dospelé deti alkoholikov majú v prvom rade problémy s ovládaním. Znamená to, že sa boja iných a majú problémy s intimitou; skrývajú v sebe úzkosť z toho, že keby stratili kontrolu, sami by mohli upadnúť do závislosti.
To, čo je pre nich po emocionálnej stránke najdôležitejšie, je oddeliť minulosť od prítomnosti. Musia sa naučiť uvedomiť si, že keď v súčasnosti na niečo prehnane reagujú, v skutočnosti cítia bolesť z minulosti. Keď túto zručnosť získajú, môžu sa začať posúvať ďalej.
Brownová odporúča dospelým deťom alkoholikov psychoterapiu a tiež uvádza, že skupinová terapia môže fungovať veľmi dobre. „Keď je problémom narušená rodina, na objasňovanie toho, čo sa deje, sú ideálne skupiny.“ Odporúča najmä podporu Dospelých detí alkoholikov alebo Anonymných spoluzávislých, ktoré ponúkajú 12-krokové programy. Ak takáto skupina nie je k dispozícii, pomôže aj individuálna psychoterapia, rodinná terapia a dokonca aj psychofarmakológia.
Trinásť charakteristík dospelých detí alkoholikov
Janet Geringer Woititz, ktorá je široko uznávaná ako zakladateľka hnutia Dospelých detí alkoholikov, uvádza 13 charakteristík, na ktoré je potrebné sa zamerať. Títo jednotlivci:
- Iba hádajú, čo je normálne správanie.
- Majú problém dokončiť nejakú vec od začiatku do konca.
- Klamú, keď by bolo rovnako ľahké povedať pravdu.
- Nemilosrdne sa posudzujú.
- Nevedia sa zabávať.
- Berú sa príliš vážne.
- Majú ťažkosti s intímnymi vzťahmi.
- Prehnane reagujú na zmeny, nad ktorými nemajú kontrolu.
- Neustále sa usilujú o schválenie a súhlas.
- Obyčajne majú pocit, že sú iní ako ostatní.
- Sú buď príliš zodpovední alebo príliš nezodpovední – nič medzi tým.
- Sú extrémne lojálni a to aj vtedy, keď je zrejmé, že táto lojálnosť je nezaslúžená.
- Sú impulzívni. Keď sa do niečo pustia, pokračujú v tom ďalej bez toho, aby dokázali zvážiť aj iné alternatívy či možné dôsledky. Toto impulzívne vedie k zmätku, sebanenávisti a strate kontroly na svojim okolím. Okrem toho míňajú príliš veľa energie na to, aby to potom „upratali“.
https://www.psychologytoday.com/us/articles/200702/toxic-brew