Keď človek žije so závislým, je to akoby žil vo vojnovej zóne. Zmeny v osobnosti závislého spôsobené závislosťou vytvárajú chaos. Dynamika v rodine sa točí okolo závislého, ktorý sa správa ako tyran, popiera svoj vlastný problém, vydáva príkazy a obviňuje všetkých ostatných. Aby to ostatní v rodine zvládli a vyhli sa konfrontácii, obyčajne sa správajú tak, akoby bolo všetko v poriadku a o závislosti sa ani nezmienia. Popierajú to, čo vedia, cítia a vidia. Toto všetko si vyberá ťažkú psychickú daň a často spôsobuje traumu najmä u tých najzraniteľnejších – u detí. Aj napriek tomu viac ako polovica z nich popiera, že ich rodič je závislý.
Dysfunkčné rodičovstvo spôsobuje spoluzávislosť
V rodinách, kde je závislosť, sú rodičia nespoľahliví, nedôslední a nepredvídateľní. Doma nikdy nie je pocit bezpečia a dôslednosti, čo by deťom umožňovalo normálne sa rozvíjať. Väčšina z nich trpí v dôsledku emocionálneho, ak nie fyzického zneužívania a v dôsledku toho majú problémy s dôverou a hnevom, ktoré niekedy nasmerujú aj na triezveho rodiča. V niektorých prípadoch je triezvy rodič taký vystresovaný, že je viac netrpezlivý, kontrolujúci a podráždený než alkoholik, ktorý sa možno z rodinného života celkom utiahol. Deti môžu obviňovať triezveho rodiča z toho, že zanedbáva ich potreby alebo že ich nechráni pred zneužívaním či neférovými príkazmi alkoholika. Tam, kde sú veľmi veľké konflikty medzi partnermi, sa môže stať, že ani jeden z rodičov nie je deťom emocionálne k dispozícii. Potreby a pocity detí sú ignorované. Deti sa môžu za situáciu doma veľmi hanbiť a preto nemajú blízke priateľstvá a trpia v dôsledku hanby, viny a osamelosti. Mnohé sa naučia spoliehať sa iba na seba a nemať nijaké potreby, aby sa vyhli tomu, žeby mal niekto opäť nad nimi moc.
Keďže správanie závislého je nestále a nepredvídateľné, zraniteľnosť a autenticita, ktoré sú potrebné pre intímne vzťahy, sú považované za príliš riskantné. Deti žijú v neustálom strachu a učia sa byť stále na pozore pred prejavmi nebezpečenstva, čím sa u nich vytvára neustála úzkosť pretrvávajúca do dospelosti. Mnohé sa stanú nadmerne ostražité, nedôverčivé a naučia sa zadržiavať a popierať svoje emócie, pre ktoré sa im rodičia väčšinou vysmievajú alebo ich popierajú. V extrémnych prípadoch môžu byť také odpútané, že svoje pocity úplne otupia. Toto prostredie a jeho dopad sú príčinou odovzdávania spoluzávislosti ďalšej generácii a to aj deťmi závislých, ktoré samé závislé nie sú.
Rodinné roly
Deti si typicky osvoja jednu alebo viac rolí, ktoré pomáhajú uvoľňovať napätie v rodine. Medzi typické roly patrí:
Hrdina. Obyčajne je to najstaršie dieťa v rodine, ktoré sa snaží najviac stotožniť s rolou rodiča a často pomáha s rodičovskými povinnosťami. Hrdinovia sú zodpovední a samostatní. Obetujú sa a robia správne veci, aby udržali pokoj. Sú z nich dobrí vodcovia, sú úspešní, no často úzkostliví, poháňaní a kontrolovaní situáciou a osamelí.
Prispôsobivý. Prispôsobivý sa nesťažuje. Namiesto toho, aby mal veci v svojej starostlivosti ako hrdina, snaží sa zapadnúť a prispôsobiť. V dospelosti má preto problém prevziať zodpovednosť za svoj život a ísť za svojimi cieľmi.
Zmierovateľ. Je najcitlivejší na pocity iných a snaží sa naplniť ich emocionálne potreby a pritom zanedbáva svoje. Takisto musí objaviť to, čo chce a po čom túži a naučiť sa ísť za svojím cieľom.
Obetný baránok. Má negatívne správanie, aby odpútal pozornosť od závislého na seba a aby prejavil pocity, ktoré závislý nedokáže. Niektorí obetní baránkovia sa stanú závislí, promiskuitní alebo majú iné výstredné správanie, aby rozptýlili samých seba a zvládali svoje vlastné emócie. Keď sa dostanú do problémov, rodičia sa práve vtedy dokážu zomknúť – lebo idú riešiť problém obetného baránka.
Stratené dieťa. Obyčajne ide o mladšie dieťa, ktoré sa utiahne do sveta fantázie, hudby, videohier či internetu vyhľadávajúc istotu v osamelosti. Ich vzťahy a sociálne zručnosti nevyhnutne trpia.
Maskot. Tiež je to obyčajne mladšie alebo najmladšie dieťa, ktoré zvláda strach a neistotu tým, že je milé, zábavné alebo koketné, aby uvoľnilo napätie v rodine.
Dospelé deti alkoholikov a závislých
Hoci tieto roly deťom pomáhajú zvládať život, v dospelosti sa často na tieto roly zafixujú a bráni im to v plnom rozvoji a sebavyjadrovaní. Roly bránia autentickej komunikácii potrebnej pre intimitu. V dospelosti môže odchýlenie od danej roly vyvolávať v človeku hrozbu podobne, ako by to bolo v detstve, no je to nevyhnutné kvôli úplnému uzdraveniu zo spoluzávislosti. Roly môžu tiež zakrývať nediagnostikovanú depresiu a úzkosť. Depresia je často chronická a nízkej intenzity – dysthymia.
Trauma
U mnohých sa rozvinú príznaky post-traumatického stresového syndrómu s bolestivými a retrospektívnymi spomienkami podobnými tým, čo majú vojnoví veteráni. Môže tým byť ovplyvnené aj fyzické zdravie. Štúdia zameraná na skúsenosti z nepriaznivého detstva zistila priamu súvislosť medzi prejavmi negatívneho zdravia v dospelosti a traumou z detstva. Tento prieskum sa týkal rozvodu, rôznych foriem zneužívania, zanedbávania a tiež života so závislým. Deti závislých a alkoholikov obyčajne zažívajú početné negatívne skúsenosti.
„Sprostredkované pitie“ (alebo „z druhej ruky“)
Dcéra mamy alkoholičky Lisa Frederiksen vytvorila termín „sprostredkované pitie“, ktorý označuje negatívny dopad alkoholika na druhých vo forme „toxického stresu“. Je toxický, pretože nepoľavuje a deti pred ním nemôžu uniknúť. Vo svojom vlastnom uzdravovaní našla spojenie medzi nepriaznivým detstvom, sprostredkovaným pitím a tým, ako môže toxický stres vyústiť do generačnej závislosti vrátane jej vlastného zápasu s poruchou príjmu potravy.
„Sprostredkované pitie aj nepriaznivé detstvo sú dva z hlavných kľúčových faktorov pre rozvoj závislosti (medzi ktoré patrí závislosť od alkoholu). Dva kľúčové rizikové faktory sú trauma v detstve a sociálne prostredie. Keď berieme do úvahy genetickú spojitosť sprostredkovaného pitia, človek prežívajúci nepriaznivé detstvo v súvislosti so sprostredkovaným pitím má tri z piatich hlavných kľúčových faktorov pre rozvoj mozgovej choroby závislosti (alkoholizmu).“ Rozhovory s jej mamou pomohli Lise odpustiť jej a umožnili jej mame odpustiť si: „Počas našich rozhovorov mama zistila, že má päť skúseností z nepriaznivého detstva a že jej vlastná mama (moja stará mama) mala problém s pitím … Každý z nás bol dlhodobo vystavený sprostredkovanému pitiu. Samozrejme, nie všetky nepriaznivé skúsenosti z detstva súvisia so sprostredkovaným pitím. Mama mala dve a ja jednu. S mamou sme sa rozprávali o tom, že som si uvedomila, že som sa slepo zúčastňovala na odovzdávaní mojich neliečených nepriaznivých skúseností z detstva súvisiacich so sprostredkovaným pitím mojim dcéram rovnako, ako ich slepo odovzdala moja mama mne. A tieto dôsledky neboli ohraničené iba na rozvoj alkoholizmu či poruchy užívania alkoholu. Boli to dôsledky vo forme neistoty, úzkosti, strachu, hnevu, sebaodsudzovania, nejasných hraníc, prispôsobovania sa neakceptovateľnému, neustálych obáv a ďalších fyzických, emocionálnych či iných dôsledkov toxického stresu znižujúcich kvalitu života. Bol to tento šokujúci vhľad do veci, ktorý ma viedol k liečbe nepriaznivých skúseností z môjho detstva súvisiacich so sprostredkovaným pitím a k pomoci mojim dcéram, aby robili to isté.
Tieto objavy nakoniec pomohli mojej mame odpustiť si tak, ako som jej odpustila ja pred mnohými rokmi. Nejde o taký druh odpustenia, ktorý ospravedlňuje správanie zapríčinené traumou, ale o odpustenie, ktoré sa vzdáva želania odlišného výsledku. Je to druh odpustenia, ktoré rozpoznáva, že sme robili to najlepšie, čo sme vtedy vedeli.“
(úryvok)
http://darlenelancer.com/trauma-ptsd-aca-children-addicts-alcoholics/