Pred dvomi rokmi by som nikdy nepovedala môjmu drahému priateľovi – alkoholu „ďakujem“. Bola som kvôli pitiu zatrpknutá. No čas beží a nemôžem si pomôcť, iba byť vďačná. Tu sú tri dary, ktoré mi dalo moje bývalé pitie:
1. Byť so sebou v pohode: Je to spoločenská norma, že alkohol je v našom živote akceptovateľný precedens. Je v poriadku každý víkend sa úplne opiť. Pokiaľ si vo veku medzi 21 – 34 rokmi, nemáš deti a máš stabilné zamestnanie, nikto nad tým nemihne okom. Dokonca sa ťa ešte budú pýtať na podrobnosti tejto eskapády.
Osobne som tieto párty nenávidela. Nemám rada veľké skupiny ľudí a tak som pila, aby som sa cítila „pohodlne“. Pila som, aby si ľudia mysleli, že mi to chutí a aby som sa na tých stretnutiach necítila trápne a plytko. Ale pravdou je, že som to neznášala.
Dlho som si myslela, že so mnou niečo nie je v poriadku práve preto, lebo ma tento životný štýl netešil. A potom som prestala spoločensky piť. Zrazu som akceptovala skutočnosť, že jednoducho to nie je pre mňa chodiť večer po baroch alebo po večierkoch a opíjať sa. Oveľa šťastnejšia som, keď popíjam čas, čítam knihu, chodím na kávu a som o deviatej večer sama v posteli.
Nakoniec ma to priviedlo k ďalším ľuďom, ktorých tešili rovnaké veci a konečne som sa dostala do situácii, kde som sa cítila dobre. Podľa toho, že sa cítim fajn vo svojej koži bez alkoholu viem, kam patrím.
2. Vyriešené problémy z detstva: Hoci sa mi nakoniec podarilo nájsť tých svojich ľudí, priala by som si, aby sa to bolo stalo tak ľahko, ako sa to píše. Pravdou je, že som prešla od spoločenského pitia k osamelému pitiu. Nebolo to pitie typu dať si k večeri víno, ale pitie do nemoty, kedy som sa ozvracala a ráno som sa nemohla zobudiť, aby som sa postarala o svojho psa. Nie som na to hrdá. A stalo sa to veľakrát, no keď je niekto od teba závislý, či sú to rastliny, ľudia alebo šteniatko, takéto správanie je jednoducho neospravedlniteľné.
Jedného dňa som sa rozhodla, že toho mám dosť a preskúmala som svoje návyky. Úplne som s pitím prestala a stalo sa niečo zázračné: neuveriteľne som si začala uvedomovať svoje pocity – veľmi hlboké pocity. Namiesto pitia – o ktorom som čoskoro zistila, že to bol únik pred mojimi nevysvetliteľnými pocitmi – som si začala písať denník. Odhalila som hlboké traumy a zistila som, kto som a prečo som si myslela a pociťovala určité veci.
Časom, keď som si venovala viac pozornosti, som zistila, že sa vlastne o seba starám a dokážem vyvolať moje vlastné pocity hodnoty, radosti, šťastia a potešenia iba z toho, že jednoducho som.
3. Empatia voči iným: Nie dlho predtým, než som si uvedomila, že mám problém s pitím, som mala veľmi dobrú priateľku, ktorá mala svoje vlastné problémy. Bez ohľadu na to, ako veľmi som sa usilovala, nemohla som pochopiť, prečo mali niektorí ľudia problém so závislosťou a pitím. Som vďačná, že som to zažila na vlastnej koži a dokázala som mať väčšiu empatiu a súcit s druhými, ktorí boli v silnejšom zajatí závislosti.
Bez ohľadu na to, akým problémom čelíš, najdôležitejšie je, aby si pochopil, že takto ďalej nemusíš žiť. Sme produktami vlastných rozhodnutí a môžeme sa rozhodnúť, čo budeme pociťovať a ako budeme rozmýšľať. Je to v tvojej moci!
Ak máš problémy so zneužívaním alkoholu, nedávaj aj naďalej svoju moc tomu, čo ti ubližuje. Zober si svoj život späť, bojuj dobrý boj a sľubujem ti, že aj ty budeš môcť rátať svoje dary namiesto svojich trápení – aj keď sú tieto trápenia niečím, čo sme si vytvorili sami. Nádej je na druhej strane pomoci.
https://www.soberrecovery.com/recovery/3-gifts-my-former-drinking-habit-gave-me/?utm_source=blog&utm_campaign=CO_528970/